Hodnotenie od nadšeného klienta - spontánna a úprimná spoveď na pár riadkov jeho vlastnou rukou alebo rovno do videa - je pre mňa to, čo ma povzbudzuje a dáva mi energiu a zmysel prečo robím prácu realitného makléra.

Pamätám sa ako by to bolo včera. ... Zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Bol horúci, už letný deň, mohlo byť tak 4. júla, myslím, že bol rok 2004.

Obsadzoval som priestory novovznikajúceho logistického areálu v Prešove. Konkrétne, sprostredkovával som prvých jeho klientov - nájomcov - do hál po hydinárskych závodoch. Areál bývalých hydinární sa menil na logistické centrum a ja som získaval doň nových nájomníkov.

Keď som sa prvý krát po ňom prechádzal s investorom, ani sám som netušil, čo za úmorná práca je predo mnou. Nemôžem si pomôcť, videl som tam tých klientov, keď som sa prechádzal po halách, v ktorých ešte pred nedávno kotkodákali sliepky. Hodilo sa mi to k malým živnostníkom, stolárom, zámočníkom, k malým skladíkom, čo od srdca a radi poskytovali miestnym obchodom a zákazníkom svoje služby. A čo by potrebovali je priestor - halu za dostupnú cenu a na stabilné, dlhé obdobie.

Jediné a dosť podstatné, čo som nevedel je, ako na to. Ako presvedčiť takého klienta, že my sme preň tí praví, stabilní a že sa nemusí ničoho obávať, čo by sme spolu nezvládli. A množstvo práce, to som si radšej ani predstavovať nechcel.

Trvalo to zhruba rok a pol, každodennej, mravenčej práce. Tak v polovici času som sa zasekol. Mal som prvých troch malých klientov, ktorých som umiestnil rovno každého do samostatnej haly, aby aspoň opticky to pôsobilo, že sa rozrastáme 😂. Uplynulo skoro trištvrte roka, predo mnou tak 21 tisíc m2 z 22 a doobsadenie zvyšku nájomníkmi v nedohľadne. Nech som robil, čo som robil.

Investor dostal skvelý nápad, ktorý sa mi zdal na začiatku veľmi čudný až detsky naivný. Vravel, bol som v Turecku a tam som sa zoznámil s jedným tureckým obchodníkom, ktorý predával koberce. On a jeho rodina pred ním snáď tisíc rokov, v malom tureckom obchodíku. Vravel, že na stretnutí s ním, pri téme predaja kobercov zažil formu akou predával ten obchodník koberce, ktorá ho zaujala a mne by mohla pomôcť, ak by som sa k nemu objednal za učňa 🙂.

Turecký obchodník totiž nepredával len koberce. On v prvom rade predával seba, zážitok a svoje priateľstvo, ktoré záujemcovi ponúkal. Obchodník najprv predával sám seba a ten koberec bol len predmet, ktorý si klient odnášal. V podstate dalo by sa povedať, že obchodníkovi bolo jedno, či by predával koberec, či niečo iné, alebo len zážitok, atmosféru, krásu chvíle, ktorú spolu prežívali - obchodník a jeho klient.

Vycestoval som, do tureckej Antálie, zoznámil sa s mojim Izmailom a požiadal ho, po pár dňoch, pri jednom obede, že veľmi rád, zdarma, budem mu robiť jeho asistenta pri predaji, ak by bol ku mne taký milý a ústretový. Dohodli sme sa a ja som nastúpil do mojej novej práce - do učenia.

Teraz by mohol nasledovať jeden veľmi dlhý a fascinujúci príbeh, ktorý by sa dal pomenovať aj odovzdávaním know-how, či filozofie, o ktorej som ani netušil, že ma ovplyvní na celý život. Dozvedel som sa na vlastnej koži, akým spôsobom sa správa obchodník ku svojmu klientovi a ako mu otvára svoje srdce, ako vzniká to krehké puto vzťahu medzi nimi a ako sa kladú základy niečoho, čo môže pretrvať generácie a môže položiť základy aj celoživotného priateľstva. Teraz však na to priestor nie je a ja to podstatne skrátim, až po svoj návrat späť do práce v areáli.

Vrátil som sa ako vymenený. To, čo sa mi pred odchodom do Turecka zdalo ako nemožné, po príchode som videl, že je to len otázkou času a práce. Samozrejme uchopil som tému úplne inak, po turecky 😊.

A ešte niečo, dohodol som sa s investorom, že keď do konca júna (asi o 8 mesiacov) budem mať obsadených 10 tisíc m2 klientmi, dostanem od neho špeciálny darček.

Výsledkom bolo, že v prvom júlovom týždni, keď sme sa s investorom prechádzali po obsadzované časti areálu, bolo obsadených nie 10 ale 11 tisíc m2 zbrusu novými klientmi a my sme naberali do práce ďalšieho manažéra, ktorý by preberal starostlivosť o už nasťahovaných klientov, lebo o tých nových sa bolo treba postarať tiež.

Investor dodržal, čo sľúbil a odovzdal mi ručne šitú športovú bundu. Nemyslím, že nebola veľmi drahá, ale nie to je podstatné ... v čase, keď sa ešte nenosilo písať hodnotenie o spokojnosti klienta s prácou realitného makléra alebo ešte nebolo zvykom o tom točiť videá, ja som dostal osobnú poklonu nad výkonom, ktorý sa mi podaril. Videl som v očiach, inak prísneho investora, iskričky spokojnosti, že projekt logistického areálu má perspektívu a je len otázkou času a toho správneho prístupu a bude celučičký celý obsadený spokojnými klientmi.

Pre mňa to bola jedna z prvých referencií, jedno z prvých veľkých hodnotení a prejavov spokojnosti od môjho klienta s mojou prácou. Bolo to zásadné, lebo vytvorilo základ preto, čo ma napĺňa energiou a zmyslom, prečo s láskou vykonávam toto tak krásne remeslo - realitného makléra.

Odvtedy uplynulo už 17 rokov, v rámoch mám na pamiatku odložených množstvo úprimných prejavov od mojich ctených klientov o ich spokojnosti s mojimi službami a na mojom YouTube kanáli natočených videí, kde sa delia so svojimi zážitkami, keď sa po podpise zmlúv stáva ich sen o bývaní skutočnosťou.

Som za to veľmi vďačný a s pokorou to od nich prijímam, lebo príbehom ma vracajú do čias, keď som na vlastné oči videl, ako si môj turecký obchodník buduje svoj vzťah so svojim klientom, čo preň robí, ako sa k nemu správa, ako sa oň stará, tak ako starali jeho predkovia snáď pred tisíc rokmi a ako sa bude starať jeho syn a jeho potomkovia. Do čias, kedy som po prvý krát pochopil na vlastnej koži umenie predaja. Remesla, ktoré dáva zmysel a obživu už tisícročia a dáva to aj mne. 🙂✋.