Dôvera je začiatok môjho úspechu pri predaji nehnuteľnosti na realitnom trhu za tú najvyššiu cenu

Bolo krásne letné ráno. Nachádzali sme sa v oblasti Pont Julien, dedinky Bonnieux, Francúzskej riviéry. Vo mne driemala dávna túžba. Postaviť sa na štartovaciu čiaru maratónu a odbehnúť si ho.

Prečo práve maratón? Prečo nie pol-maratón alebo nejaká iná vzdialenosť? Ja, netrénovaný. Ten, čo sa rozumie atletike, by len pokrútil hlavou a možno by si aj poklepal na čelo a keby som stál obďaleč, aj mne 😄.

Ja rád snívam a plánujem. Skladám si mozaiku, idem si za cieľom, plánujem si jednotlivé kroky a teším sa z tej cesty k nemu.

Neviem či náhodou alebo čím to bolo, ale bolo to z čias keď som mohol mať tak 10 rokov. Pozeral som sa z okna na atletickú dráhu a na ľudí, čo po nej bežali. Páčilo sa mi to. Skúsil som to aj ja. Domievam sa, že za tým nebola žiadna hlbšia myšlienka. Bežali ostatní, bežal som aj ja.

To, čo sa mi začalo diať počas toho behu bolo, že po nejakej dobe mi naskakovali také samé pekné myšlienky … také malé plány, destké ešte. Otváralo mi to hlavu a myšlienky som videl pred sebou akosi plasticky, ako obrazy a vedel som ich poukladať.  Bavilo ma to. Ten pocit, ktorý to vo mne vyvolávalo, som chcel zažívať opäť a znova.

Z naskladaných myšlienok sa vytvárali obrazy, z nich reťazec, až sa vyskladal plán. Detský, zatiaľ …

Bežal čas, … dnes je to s tými plánmi o niečo zložitejšie a podľa mňa aj krajšie. Čím viac som plánoval, čím myšlienky a obrazy boli jasnejšie a skladali sa a nadväzovali na seba … aj viera v nich silnela.

Maratón je pre mňa nielen o vzletných myšlienkach počas neho, ale kedže je niečo viac ako 40km dlhý, u mňa kombinuje aj chuť vydržať do jeho konca. O akejsi sebadisciplíne sa skoncentrovať, aj o vnútornej pokore udržať tie vnútorné nálady počas neho na uzde, prijať úskalia počas cesty až do cieľa. Kde si vychutnám ovocie, že to čo na začiatku bolo len zábleskom myšlienky, sa postupom času, tou dôverou v samého seba, v naskladané obrazy, ktoré sa postupne, počas prípravy naň, vynárali a koncetrovali sa do jediného cieľa, že sa ho podarí zabehnúť …

A takto sa to stalo jedného pekného letného rána, počas nášho mesačného cyklo výletu po okolí Azúroveho pobrežia. Zmenil sa na to, že som bicykel odložil a začal som sa oddávať myšlienkam pri behu, ktoré ma viedli k tomu, aby som si ten vysnívaný maratón zabehol. A tie myšlienky, ktoré sa mi počas cesty k tomu finále vynárali, ma posunuli ešte veľmi ďaleko.

A tak je to u mňa aj medzi mnou a mojim klientom. Na začiatku spolupráce je čistý stôl a dôvera. Vzájomná.

Chcem, aby o mne a o tom ako a čo robím, vedel, čo najviac. Zo skúseností, z výsledkov, od klientov, ktorým som niečo predával. Osobne, či z videí, kde rozprávajú o tom, ako celý proces prebiehal, od začiatku do konca.

Nech mi rozumie prečo a ako nastavíme kroky predaja. Nech vidí prečo navrhujem nastaviť cenu jeho nehnuteľnosti do predaja tak a tak. Nech vidí, kde sa v konkurencii nachádza tá jeho. Nech vie, že ak na nastavený marketing, trh so záujemcami o ňu zareaguje viac ako priaznivo, že ju nepredáme hneď prvému, ale necháme dobehnúť nachystané obhliadkové dni a predáme ju záujemcovi s najvyššou cenovou ponukou, samozrejme, ktorého on sám vyberie. Predáme ju za naozaj tú, pre neho - môjho klienta, najlepšiu ponuku.

Nech vie, že preň dýcham, robím všetko, čo viem. Nech vie, že to po čom túžim je, aby sa aj on zaradil do rodiny mojich skvelých klientov a povedal to ďalej …

Lebo obraz o jeho spokojnosti, jeho nadšení, z predaja, pramení niekde tam, z myšlienok, čo vznikali niekedy dávno, pri behu, o tom, že raz, budem na ceste mojim profesným životom, robiť niečo zmysluplné, čo bude tešiť mňa a čím budem tešiť aj ľudí okolo. 🙂✋.